Navigácia
Menu
Svedectvo
Je ráno. Zobúdzame sa. Čítame kapitolu z Biblie. Chystáme raňajky. Všetko vyzerá ako pekné ráno. Pomedzi mraky na nás zasvieti slniečko. Pobalíme stan.
Dňa 26.4.2013 bola téma mládeže „Ako sa s tým vyrovnať“. Osobne som na tejto mládeži absentoval, ale mám nahrávku, tak spisujem, o čom bolo slovo. Musím povedať, že bolo veľmi veselo :D.
„Syn môj, nech ti to z očí neschodí, zachovaj opatrnosť i rozvahu
a budú ti životom i ozdobou tvojmu hrdlu.
Potom pôjdeš bezpečne svojou cestou a noha sa ti nepotkne.
Ak si ľahneš, nevydesíš sa, keď budeš ležať, sladký bude tvoj spánok.
Neboj sa náhlej hrôzy, ani keď búrka príde na bezbožných,
lebo Hospodin bude tvojou nádejou a chrániť ti bude nohy pred osídlom.“( Pr 3,21-26)
a budú ti životom i ozdobou tvojmu hrdlu.
Potom pôjdeš bezpečne svojou cestou a noha sa ti nepotkne.
Ak si ľahneš, nevydesíš sa, keď budeš ležať, sladký bude tvoj spánok.
Neboj sa náhlej hrôzy, ani keď búrka príde na bezbožných,
lebo Hospodin bude tvojou nádejou a chrániť ti bude nohy pred osídlom.“( Pr 3,21-26)
Dňa 12.4.2013 sme sa stretli na mládeži u nás v zborovke. Pozvali sme aj rodinku Chmelíkovcov, ktorí mali 10-te výročie sobáša. Začali sme spevom a modlitbou, za ňou nasledovalo Slovo, ktoré si pripravil brat farár:
Čo zbadáme vonku, keď sa tam pozrieme? Vidíme ľudí, svetlo, autá, stromy... Vidíme, že všetko okolo nás sa mení. Aj my sa meníme, nie sme vždy šťastní, starneme. Aj ja sa mením a je to dobré si to uvedomiť. Sme v prostredí, ktoré sa ustavične mení a aj my sa ustavične meníme. Šedivieme a podobne. Mení sa všeličo, meníme svoje oblečenie, meníme pohľady na vec atď.
Čo zbadáme vonku, keď sa tam pozrieme? Vidíme ľudí, svetlo, autá, stromy... Vidíme, že všetko okolo nás sa mení. Aj my sa meníme, nie sme vždy šťastní, starneme. Aj ja sa mením a je to dobré si to uvedomiť. Sme v prostredí, ktoré sa ustavične mení a aj my sa ustavične meníme. Šedivieme a podobne. Mení sa všeličo, meníme svoje oblečenie, meníme pohľady na vec atď.
Search
Časopis Pohľad
Slovo
Zjavenie 19, 11-16 Potom som videl otvorené nebo. Ajhľa: biely kôň, a Ten, čo sedí na ňom, sa volá Verný, Pravý a spravodlivo súdi a bojuje, Jeho oči – ohnivý plameň, na hlave mnoho diadémov, napísané meno, ktoré nepozná nikto, len On sám, odetý do plášťa, zmáčaného krvou, a Jeho meno: Slovo Božie. Nebeské vojská, odeté do bieleho, čistého jemného ľanu, Ho sprevádzajú na bielych koňoch. Z úst Mu vychádza ostrý meč, aby ním bil národy. On ich bude spravovať železným prútom a sám bude tlačiť vínny list rozhorčeného hnevu vševládneho Boha. Na plášti a na bedrách má napísané meno: KRÁĽ KRÁĽOV A PÁN PÁNOV.