Navigácia
Tenisové ihrisko - rozpis
Rezervácie:
Gabriel Stach, 0903 487 346
Svedectvo
„Dobroreč Hospodinovi, moja duša, celé moje vnútro Jeho svätému menu!
Dobroreč Hospodinovi, moja duša, nezabúdaj na žiadne z Jeho dobrodení!
On ti odpúšťa všetky previnenia, On ťa uzdravuje zo všetkých chorôb.
Zachraňuje ti život zo záhuby, On ťa venčí milosťou a milosrdenstvom.“ (Žalm 103, 1-5)
Zdravím. Volám sa Rado a mám o sebe napísať krátke svedectvo. Teda niečo o tom, ako som uveril v Pána Boha. Priznám sa, že dosť dlho som rozmýšľal nad tým, ako začať a čo vlastne písať, pretože človeče, ak tieto veci vo svojom živote neriešiš, tak ani tento môj príspevok ti zrejme nič nepovie. Hovorím to z vlastnej skúsenosti, keďže oblasť viery ma tiež do istého času vôbec nezaujímala. Taktiež by mi ani len nenapadlo si čítať takéto svedectvá. Však načo by som to aj robil? Čo mi bolo po tom, kto si čo prežíval a čomu všetkému veril?
Ďalej pokračujeme návštevou kostola sv. Hripsime a Gayane zo 7. stor. so zaujímavou históriou. Tieto nasledovníčky Ježiša Krista boli spolu s mnohými ďalšími kresťanmi umučené pre svoju vieru. Tu sme videli aj počuli arménsky náboženský obrad, ale nevedeli sme presne, o čo ide. Boli prítomní traja kňazi, malé dieťatko a jeho rodičia, ale krst to nebol.
Volám sa Martin Drienovský a v radvanskom cirkevnom zbore fungujem momentálne na pozícii dozorcu, čím pomáham v organizácii duchovného a bežného života jeho členov. Moja cesta ale nezačala v rodine oddaného evanjelika, ako by sa mohlo zdať, ale v rodine otca-katolíka a matky-ateistky. Otec bol z veriacej rodiny, ale on sám bol iba veľmi formálny cirkevník. V katolíckom kostole som s ním nikdy nebol a ani si nepamätám žiadne duchovné momenty v súvislosti s ním z mojej mladosti. Matka bola vychovávaná v rodine, kde bola viera v Boha známa, no nie preferovaná alternatíva. Ak by som mal teda vyjadriť, v akom svetonázore som bol vychovaný, asi by to bol socialistický-materializmus, ak niečo také existuje.
