Aké je to jednoduché, aké je to rýchle. Dnes sme tu a zajtra???

  V piatok 5.10.2012 sme sa z mládeže vybrali pozrieť Janka Hudeca do Môlče. Dostavili sme sa v počte 10 ľudí. Pred šiestou hodinou večernou sme sa vybrali od fary dvomi autami. Auto, v ktorom som sedel ja, dorazilo na miesto ako prvé. Janko nás už čakal pri otvorenej bráne. Ako sme vystúpili z auta, Janči chcel zavrieť bránu, ale hneď mu bolo povedané, že pri jednom aute to neskončí, že príde ešte jedno  . Doma sme boli privítaní do obývačky, kde sme si posadali a na začiatku mal Peťo Drienovský pripravené tieto chvály (v poradí): 127, 297, 6, 5, 4, 2 a 3. Pomodlili sme sa a následne farky predniesol pripravené slovo alebo skôr motivačné, povzbudzujúce verše.

  Kto z nás by nechcel mať bezproblémový život. Neviem ako vy, ale ja rozhodne áno. Len keď prídu problémy, často začnem frflať a som znechutený, že ma Pán Boh zase za niečo potrestal(aj keď oprávnene).  Pred dvoma týždňami som navštívil biblickú hodinu, kde mal farár veľmi dobrú kázeň, týkajúcu sa práve bezproblémového života, resp. o súžení. (List Jakuba 1, 2-4). Bolo pre mňa požehnaním vypočuť si túto kázeň, pretože mi to otvorilo oči a zistil som mnohé veci, ktoré som si neuvedomoval. Kresťania hľadajú bezproblémový život, práve skrze vieru, Pána Boha. Ale keď prídu problémy, tak máme tendencie sa hnevať a frflať. Počas minulej zimy som bol prenesmierne šťastný, že mi Pán Boh požehnal pevné zdravie, a to hlavne počas chrípkového obdobia. No nakoniec som aj ja ochorel. No hovorím si nevadí, veď Pán sa postará a za par dní budem zase fajn. Veď mám teraz dobré obdobie. No postupom času, ako sa dĺžka choroby predlžovala, tak sa moja viera zmenšovala.