Na zamyslenie

Takmer  totálne vyvraždenie Asýrčanov je v tieni genocídy Arménov a  „taktne“ sa o ňom mlčí, pretože okrem mladoturkov si môžu spytovať svedomie aj predstavitelia vtedajších veľmocí Británie, Francie, Ruska a hlavne dnes aj USA.

Keď som rozmýšľal, čo napísať do terajšieho Pohľadu, uvedomil som si, že som začínal časovým úsekom troch storočí na jeden diel a v posledných troch dieloch som sa naopak zaoberal, aj to len veľmi povrchne, hrôzami troch rokov, o ktorých sa píše v 742-stranovej knihe „Katastrofa křesťanů, likvidace Arménů, Asyřanů a Řeků v Osmanské říši 1914-1923“. Skončil som na 269. strane výpovedí o príšerných hrôzach, o ktorých som sa dočítal a veľmi mierne som vám ich sprostredkoval. Myslím, že o Arménoch sme aj so sestrou MUDr. Editkou Kroľovou napísali dosť toho, čo by záujemcov podnietilo k samostatnému bádaniu. Dnes sa teda pokúsim aspoň čiastočne najprv vtesnať do troch strán úsek troch tisícročí dejín a následne opíšem v druhom diele niekoľko desaťročí osudov kresťanských sýrsko-chaldejských obyvateľov niekdajšej Mezopotámie v nadväznosti na našu tému „Kresťanstvo a islam“. História tohto kúska zeme je nesmierne pestrá. Asýrčania sa považujú za potomkov Ašúra a za dedičov veľkých mezopotámskych civilizácií.

Katastrofa sýrsko-chaldejských kresťanov - 2. časť

V minulom čísle Pohľadu som písal o histórii územia, kde žili východní kresťania. Spomínal som, že toto ich územie bolo záujmovou oblasťou rôznych dobyvateľov.

Lúč z neba dotkol sa zeme

a svetlo ju zalialo.

Hľa! JA SOM, riekol jemne.

To vánkom sa sem dostalo.

 

Search

Časopis Pohľad

Slovo

Žalm 46, 2-4 Boh nám je útočiskom a silou, pomocou v súžení vždy osvedčenou. Preto sa nebojíme, keby sa aj prevrátila zem a vrchy klátili sa v srdci mora. Nech hučia, nech sa penia jeho vody, nech sa zatrasú vrchy jeho vzdutím. Hospodin mocností je s nami, hradom prepevným je nám Boh Jákobov.