Navigácia
Menu
Na zamyslenie
Katastrofa sýrsko-chaldejských kresťanov - 2. časť
V minulom čísle Pohľadu som písal o histórii územia, kde žili východní kresťania. Spomínal som, že toto ich územie bolo záujmovou oblasťou rôznych dobyvateľov.
Lúč z neba dotkol sa zeme
a svetlo ju zalialo.
Hľa! JA SOM, riekol jemne.
To vánkom sa sem dostalo.
Keď som rozmýšľal, čo napísať do terajšieho Pohľadu, uvedomil som si, že som začínal časovým úsekom troch storočí na jeden diel a v posledných troch dieloch som sa naopak zaoberal, aj to len veľmi povrchne, hrôzami troch rokov, o ktorých sa píše v 742-stranovej knihe „Katastrofa křesťanů, likvidace Arménů, Asyřanů a Řeků v Osmanské říši 1914-1923“. Skončil som na 269. strane výpovedí o príšerných hrôzach, o ktorých som sa dočítal a veľmi mierne som vám ich sprostredkoval. Myslím, že o Arménoch sme aj so sestrou MUDr. Editkou Kroľovou napísali dosť toho, čo by záujemcov podnietilo k samostatnému bádaniu. Dnes sa teda pokúsim aspoň čiastočne najprv vtesnať do troch strán úsek troch tisícročí dejín a následne opíšem v druhom diele niekoľko desaťročí osudov kresťanských sýrsko-chaldejských obyvateľov niekdajšej Mezopotámie v nadväznosti na našu tému „Kresťanstvo a islam“. História tohto kúska zeme je nesmierne pestrá. Asýrčania sa považujú za potomkov Ašúra a za dedičov veľkých mezopotámskych civilizácií.
Katastrofa kresťanov pri konci Osmanskej ríše
Dnes, keď píšem tieto riadky, na internetovom portáli v Pravde je prvý titulok, že francúzska polícia zastrelila útočníka z vianočných trhov v Štrasburgu. Preklikol som na SME a tam nič také nenájdete. To, že útočiaci terorista pri streľbe v samom srdci EU vykrikoval známu akbarovskú časť šahády, je asi každému jasné, ale je hanebné, že stále sú medzi nami novinári, ktorí zľahčujú nebezpečnosť islamskej ideológie a šariového práva.
