Svedectvo

Keď sme večer nastupovali na trajekt v cyperskej Kyrenii, zažili sme niekoľko prekvapení. Napr. naše nalodenie bolo z neznámych dôvodov posunuté o pár hodín. Boli sme ovešaní batožinou, už aj dosť unavení z čakania a hneď nám bol pripravený prvý „nezabudnuteľný“ zážitok. Ten trajekt bol obrovský kolos, ktorý prevážal v podpalubí autá, autobusy aj kamióny. Cestujúci museli vyjsť po neuveriteľne úzkych, dlhých a strmých schodoch na hornú palubu. Ešte šťastie, že sme mali medzi sebou ochotných mladších bratov farárov, ktorí nám pomohli prekonať túto prekážku a všetkým ženám vyniesli kufre. Mysleli sme si, že budeme mať k dispozícii sľúbené kajuty a trochu sa vyspíme. Ale omyl! Zaviedli nás do akejsi miestnosti, síce s pohodlnými čalúnenými sedadlami (pripomínalo nám to kino), kde bola veľká obrazovka, na ktorej išiel nejaký príliš hlučný dobrodružný film. Samozrejme v turečtine. Čo bolo ešte horšie, klimatizácia frčala na plné obrátky a my sme sa cítili ako v chladničke.

Tak sa nám to vďaka Bohu podarilo aj tento rok! Po vlaňajšej návšteve Islandu počas prvej vlny koronavírusových obmedzení sme aj teraz do poslednej chvíle s napätím čakali, aká bude epidemiologická situácia u nás aj vo svete, či budeme môcť vycestovať na Cyprus a do Turecka. Napokon  sme sa stretli v Bratislave, bolo nás 30 odvážlivcov (dve z Radvane), z rôznych cirkevných zborov z celého Slovenska.

Na druhý deň, hneď po raňajkách, sme autobusom smerovali k mestu Pafos. Túto cestu sme začali modlitbou a spevom z našich „príručných“ spevníkov. Po niekoľkých kilometroch sme sa ešte zastavili pri morskej zátoke na pobreží medzi Limassolom a Pafosom, v oblasti PETRA tou PRONIOU, kde sa podľa legendy z morskej peny zrodila antická bohyňa lásky Afrodita. Legendu pripomína veľká skala, ktorá nesie pomenovanie podľa tejto bohyne. Celá táto pobrežná oblasť je známa svojimi skalnými útvarmi a romantickými zákutiami, s krásnou priezračne modrou farbou mora. Prešli sme sa po kamienkovej pláži, pokochali sa pohľadom na šíre more a urobili si pár fotografií. Po takejto príjemnej prestávke sme pokračovali ďalej ku kláštoru sv. Neofyta z 12. stor., ktorý patrí cyperskej pravoslávnej cirkvi. Pôvodne bol vytesaný do skaly, ale v 16. stor. bol k nemu pristavený chrám, kde sa zachovali pekné nástenné maľby a drevený ikonostas. Ide o historickú pamiatku a pútnické miesto pre mnohých kresťanov. Neofytos už ako mladý chlapec nemal v pláne si založiť rodinu, ale chcel sa venovať iba službe Bohu, preto sa stal mníchom a založil tento kláštor. Neskorší život strávil ako pustovník. V kláštore sa zachovali vzácne rukopisy, knihy a evanjeliá, ktoré teraz spravuje desať pravoslávnych mníchov.

Drahí bratia a sestry, volám sa Vlado. Pochádzam z evanjelickej rodiny a môj prvý dotyk s Bohom som zažil pri konfirmácii, ale celé roky zostal Boh pre mňa záhadou.  Nedeľné, občasné návštevy bohoslužieb, vrátane sviatkov, sa stali  len t r a d í c i o u.

Search

Časopis Pohľad

Slovo

Matúš 5, 11 Blahoslavení ste, keď vás pre mňa hanobia a prenasledujú a hovoria o vás všetko zlé.