Navigácia
Menu
Svedectvo
Môj horor sa začal v marci, keď som v jeden pondelok zaspal do školy. Vo sne som sa objavil v lese.
Ahojte, volám sa Jakub Riečan, mám 15 rokov a pripravil som si toto svedectvo o svojom živote so živým Bohom.
Druhý deň pobytu na Islande sme sa po výdatných raňajkách v našom útulnom hotelíku vydali na cestu po ostrove. Náš milý šofér Roland, s ktorým sme sa hneď skamarátili a dobre sa dorozumeli po rusky, nás už čakal pri autobuse, v ktorom umiestnil za čelným sklom slovenskú vlajočku, ktorú prinášam do každej krajiny, kde cestujeme. Každé ráno sme v autobuse začínali spoločnou pobožnosťou, kde sa naši bratia farári zamýšľali nad článkami z Augsburského vyznania. Takto posilnení Božím slovom, modlitbou a spevom sme boli pripravení na vykročenie do ďalšieho dňa. Obloha bola stále zamračená, ťažké, tmavé mraky hrozili dažďom, ale napokon predsa len nepršalo.
Zdravím. Volám sa Rado, v Ra2nskom zbore pôsobím ako presbyter a chcel by som ti, človeče, povedať niečo o tej úplne, že najlepšej veci, ktorá ma osobne v živote postretla.
