Navigácia
Menu
Svedectvo
Častokrát, keď sa stretneme starí mládežníci spomíname na výlety a tábory, ktoré sme kedysi prežili. Vždy bolo dobré slovo, chvály a o zábavu bolo tiež postarané, preto už dlhší čas vo viacerých nás bublala myšlienka urobiť mládežnícky výlet aj pre našich tínedžerov. Akosi sme cítili, že denný biblický tábor už pre nich nie je to pravé orechové, že je čas pustiť sa do tvrdšieho pokrmu. Preto, keď za mnou Maťo prišiel, či sa pridám do tímu vedúcich, vôbec som nezaváhala. Pán Boh mi jasne ukázal, kde je moje miesto už pred rokmi a vedela som, že toto je príležitosť, ktorú si nemôžem nechať ujsť. Na druhej strane z ľudského hľadiska som ako matka bola nesmierne hrdá, že moja pätnásťročná dcéra chce som mnou a svojimi priateľmi stráviť čas a zahrnúť ma do svojho života oveľa intenzívnejšie. Ako učiteľka na druhom stupni ZŠ sa neraz stretnem s názormi žiakov, že rodičia sú mimo a staromódni a že sa s nimi neoplatí rozprávať a už vôbec nie vpustiť ich do svojho života.
/ 30.3.1820 – 20.4.1872 /
Žid 13,7: „Spomínajte na svojich vodcov, ktorí vám zvestovali slovo Božie. Pozorujte, aký bol koniec ich správania a napodobňujte ich vieru“.
V súlade s Božím slovom si preto aj my, evanjelici z Radvane, pri 150. výročí úmrtia s úctou spomíname na Andreja Braxatorisa Sládkoviča, ktorý pôsobil ako evanjelický farár v našej Radvani posledných 16 rokov svojho krátkeho života. Zomrel 20. apríla 1872 vo veku 52 rokov.
Na záver dňa sme znova pricestovali do hlavného mesta Ammánu, v blízkosti ktorého je medzinárodné letisko, lebo na druhý deň nás už čakal koniec nášho putovania. Po večeri sme mali v spoločenskej miestnosti hotela naše tradičné záverečné stretnutie, kde sme si vypočuli slovo Božie, modlitbu a kde každý z nás zhodnotil svoje poznatky a pocity z tejto biblicky zaujímavej krajiny. Viacerých ľudí asi najviac zaujala púšť Wadi Rum, ale aj hora Nebo, Petra, obidve moria... a vlastne všetky navštívené miesta nám mali čo povedať. Poďakovali sme sa organizátorom našich duchovno - poznávacích zájazdov za zvesť Božieho slova, za ich námahu a obetavosť, s ktorou pripravujú pre nás nezabudnuteľné chvíle. Posledný deň sme mali pred sebou ešte nemenej zaujímavý program - miesto krstu Pána Ježiša v rieke Jordán. Tieto miesta sú významné pre všetkých kresťanov, ale aj Židov, pre ktorých sú symbolom slobody. Prejsť cez rieku Jordán, znamenalo pre nich vyslobodiť sa zo štyristoročného egyptského otroctva a vstúpiť do ich Bohom zasľúbenej krajiny - do Kanaánu.
Vo večerných hodinách nás autobus priviezol do mestečka - oázy WADI MUSA, kde sme sa ubytovali, a ktoré tvorí vstupnú bránu do geologického a archeologického unikátu Jordánska. Piaty deň nášho pobytu sme sa vydali na prehliadku jednej z najvýznamnejších pamiatok v tejto krajine, zapísanej do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO - skalného mesta Petra
