Navigácia
Menu
Svedectvo
Čas sa krátil. A ja som si to stále viac uvedomovala. Som v maturitnom ročníku, všetko ide neskutočne rýchlo, každý už ide sám za seba. Zostáva mi málo času a zisťujem, že za osem rokov som mohla byť aj silnejším svetlom a slanšou soľou na škole. To, že chodím do kostola a niečo sa tam snažím robiť to spolužiaci vedeli, ale ku spaseniu im to veľmi nepomôže, keď budú vedieť, že chodím do kostola kde sa farár stále len smeje.
V prvom svedectve sa s vami chcem podeliť o svoju skúsenosť so švihnutím od Boha v období môjho života, keď som ešte nebol kresťan, ale v Boha som už veril.
Niektorí možno viete, niektorí nie, že tento rok sa odohralo veľa vecí v mojom živote. Bolo to najmä kvôli maturitám a s nimi súvisiacimi vecami, ale aj kvôli iným, dosť závažným okolnostiam... Bolo to pre mňa ťažké obdobie, a preto som sa viac utiekala k Bohu.
Search
Časopis Pohľad
Slovo
Lukáš 8, 5-9 Vyšiel rozsievač, aby rozsieval svoje semeno. A keď rozsieval, niektoré padlo kraj cesty, pošliapali ho a nebeskí vtáci ho pozobali. Iné však padlo medzi tŕnie a ho udusilo. A iné padlo do dobrej zeme, a keď vzišlo, prinieslo stonásobnú úrodu. Keď to povedal, zvolal: Kto má uši na počúvanie, nech počuje! Nato spýtali sa Ho učeníci, čo je to za podobenstvo.