Navigácia
Menu
Svedectvo
Čas sa krátil. A ja som si to stále viac uvedomovala. Som v maturitnom ročníku, všetko ide neskutočne rýchlo, každý už ide sám za seba. Zostáva mi málo času a zisťujem, že za osem rokov som mohla byť aj silnejším svetlom a slanšou soľou na škole. To, že chodím do kostola a niečo sa tam snažím robiť to spolužiaci vedeli, ale ku spaseniu im to veľmi nepomôže, keď budú vedieť, že chodím do kostola kde sa farár stále len smeje.
V prvom svedectve sa s vami chcem podeliť o svoju skúsenosť so švihnutím od Boha v období môjho života, keď som ešte nebol kresťan, ale v Boha som už veril.
Niektorí možno viete, niektorí nie, že tento rok sa odohralo veľa vecí v mojom živote. Bolo to najmä kvôli maturitám a s nimi súvisiacimi vecami, ale aj kvôli iným, dosť závažným okolnostiam... Bolo to pre mňa ťažké obdobie, a preto som sa viac utiekala k Bohu.
Search
Časopis Pohľad
Slovo
Filipským 4, 4-9 Radujte sa v Pánovi vždy! Opakujem: radujte sa! Vaša dobrotivosť nech je známa všetkým ľuďom. Pán blízko! O nič nebuďte ustarostení, ale vo všetkom s vďakou predkladajte Bohu svoje žiadosti vo všetkých svojich modlitbách a prosbách. A pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý rozum, bude chrániť vaše srdcia a vaše mysle v Kristovi Ježišovi. Napokon premýšľajte, bratia, o všetkom, čo je pravdivé, čo čestné, čo spravodlivé, čo čisté, čo ľúbezné, čo príjemné, o všetkom, čo je cnostné a čo chválitebné! Čomu ste sa naučili, čo ste aj prijali, počuli a videli na mne, to čiňte. A Boh pokoja bude s vami.