Navigácia
Menu
Svedectvo
Čas sa krátil. A ja som si to stále viac uvedomovala. Som v maturitnom ročníku, všetko ide neskutočne rýchlo, každý už ide sám za seba. Zostáva mi málo času a zisťujem, že za osem rokov som mohla byť aj silnejším svetlom a slanšou soľou na škole. To, že chodím do kostola a niečo sa tam snažím robiť to spolužiaci vedeli, ale ku spaseniu im to veľmi nepomôže, keď budú vedieť, že chodím do kostola kde sa farár stále len smeje.
V prvom svedectve sa s vami chcem podeliť o svoju skúsenosť so švihnutím od Boha v období môjho života, keď som ešte nebol kresťan, ale v Boha som už veril.
Niektorí možno viete, niektorí nie, že tento rok sa odohralo veľa vecí v mojom živote. Bolo to najmä kvôli maturitám a s nimi súvisiacimi vecami, ale aj kvôli iným, dosť závažným okolnostiam... Bolo to pre mňa ťažké obdobie, a preto som sa viac utiekala k Bohu.
Search
Časopis Pohľad
Slovo
Žalm 46, 2-4 Boh nám je útočiskom a silou, pomocou v súžení vždy osvedčenou. Preto sa nebojíme, keby sa aj prevrátila zem a vrchy klátili sa v srdci mora. Nech hučia, nech sa penia jeho vody, nech sa zatrasú vrchy jeho vzdutím. Hospodin mocností je s nami, hradom prepevným je nám Boh Jákobov.