Navigácia
Menu
Svedectvo
Vyrastala som v Žiari nad Hronom vo vlažnej katolíckej rodine. Strednú odbornú školu som navštevovala v Brne. V tomto meste pôsobil aj národopisný súbor Železničiar, účinkovala som v ňom a mala som tam možnosť sólovo spievať slovenské ľudové piesne. Vedúci súboru ma totiž presviedčal, že mám dobrý sluch i hlas. To bol môj prvý kontakt s verejným účinkovaním.
Ešte stále ostávam v úžase nad tým, ako Pán predivne plní naše priania. Mojou túžbou bolo, aby sme s manželom Peťom dostali od Boha druhé dieťatko hneď, ako by to bolo možné. Preto sme sa veľmi potešili, keď som zistila, že som opäť tehotná.
Už dlhší čas premýšľam, ako napísať pár myšlienok, súvisiacich s naším spevokolom dospelých, ktoré ma trápia a zatiaľ nenachádzam odpoveď na otázku: Ako ďalej?
Search
Časopis Pohľad
Slovo
Zjavenie 19, 11-16 Potom som videl otvorené nebo. Ajhľa: biely kôň, a Ten, čo sedí na ňom, sa volá Verný, Pravý a spravodlivo súdi a bojuje, Jeho oči – ohnivý plameň, na hlave mnoho diadémov, napísané meno, ktoré nepozná nikto, len On sám, odetý do plášťa, zmáčaného krvou, a Jeho meno: Slovo Božie. Nebeské vojská, odeté do bieleho, čistého jemného ľanu, Ho sprevádzajú na bielych koňoch. Z úst Mu vychádza ostrý meč, aby ním bil národy. On ich bude spravovať železným prútom a sám bude tlačiť vínny list rozhorčeného hnevu vševládneho Boha. Na plášti a na bedrách má napísané meno: KRÁĽ KRÁĽOV A PÁN PÁNOV.