Chcela by som sa s vami podeliť o to, čo som prežívala nedávno v práci. Pracujem v štátnej inštitúcii a po zmene vlády prirodzene nastala aj výmena na stoličkách vedenia, ako sa to deje každé štyri roky. No tentokrát sa ukazuje, že tým sa to nekončí a nastalo skutočné zemetrasenie, ktoré sa dotklo aj radových referentských miest. Začiatkom októbra sa už pošuškávalo o prvej vlne prepúšťania, vyostrovali sa vzťahy, v ľuďoch sa usádzal strach, ktorý sa potom premietal aj do ich konania...

  Aký bol pre mňa rok 2010? Určite plný zmien, niektorých plánovaných, ale aj neočakávaných.

  Skôr, ako Vám niečo vypoviem o sebe, tak Vám chcem povedať, že to najdôležitejšie v mojom živote z pohľadu kresťana, je moc modlitby vo väzbe na pravdivosť, reálnosť a neskutočnú obsiažnosť Božieho slova, ktoré prehovára do všetkých oblastí môjho života.

  Takmer každú nedeľu ju môžete stretnúť v kostole a keď sa dobre zadívate, zbadáte ju aj v radoch spevokolu. Áno, je to ona, naša milá sestra Anna S n o p k o v á. Možno si myslíte, že som sa pomýlil v nadpise. Nie, ubezpečujem Vás, ona sa s Božím požehnaním naozaj dožila v pomerne dobrom zdraví osemdesiat osem rokov a ešte sa nevzdala ani služby v našom cirkevnom zbore. Môže byť príkladom, ako sa netreba vyhovárať na vek, na zhoršené zdravie, na vzdialenosť od kostola, na zhoršené počasie či na iné zdanlivé prekážky, ktoré nám mladším niekedy bránia v hľadaní príležitosti stretnúť sa s Pánom.